Retrozážitok alebo jazda na starej…Mazda MX-5 – Ironman

• By Rady
• 4. septembra 2016
• 3 komentáre

Rád by som písal viac zážitkových článkov, ale nerád píšem a hovorím o veciach ktoré som nezažil na vlastnej koži. Čo mi síce nie je vždy prospešné, ale ak už niečo hovorím, tak aspoň viem o čom hovorím. Na jazdu na MX-5ke som sa tešil a pomerne dlho pripravoval, chcel som aby bol prvý kontakt s volantom podľa mojich predstáv. Hlavne v zmysle času, miesta a ľudí. A teploty asfaltu, teploty vzduchu, vlhkosti vzduchu, teploty pneumatík, teploty oleja atď. O MX-5ke som vedel také tie všeobecné informácie. Že je to duchovný nástupca ľahkonohých anglických roadsterov z 80tych rokov a perfektne vyvážené auto. Aj ja som si myslel, že rozumiem čo znamená vyvážené, ale pochopil som to, až keď som ochutnal. Je to asi tak, ako keď poviete, že rozumiete aké nervy drásajúce musí byť,  ísť okolo dopravnej hliadky pod vplyvom, ale pochopíte to až keď okolo jednej s dvoma promile v žile naozaj idete a studený pot Vám steká pomedzi lopatky, pretože predstava dôsledkov je zrazu až príliš reálna.

Dôsledky. Ťažko je opísať dôsledky perfektného vyváženia Mazdy MX-5 človeku, ktorý je zvyknutý na obyčajnú predokolku, štvorkolku, alebo aj zadokolku. Verte mi. Vyskúšal som všetko možné, od low-end-u po high-end a nič nebolo tak vyvážené ako MX-5. Mazda MX-5 je navrhnutá, aby posádka sedela presne uprostred auta a nie na zadných kolesách, ako napríklad v BMW Z3. Dôsledkom toho auto reaguje na podnety rovnomerne a progresívne. Ak by som to mal opísať, tak si skúste predstaviť, že sedíte, alebo balansujete uprostred kružnice položenej na vrchole kužeľa, ktorého steny nie sú strmé. Keby ste už z vrcholu mali spadnúť, padáte predvídateľne. Háčik je v tom, že v Mazde nespadnete, dáte nohu z plynu a čokoľvek sa predtým dialo, ste opäť na vrchole.

Nie som až taký vyjazdený, aby som sa za volantom za každých okolností cítil sebaisto. Niekedy čakám od podvozka inú reakciu ako sa nakoniec stane. Ak ste niekedy čítali, že nejaké auto reaguje na povely telepaticky tak MX-5 ide podľa mňa ešte  ďalej. O strelných zbraniach sa hovorí, že sú predĺžením Vašej ruky. Ak je to tak, MX-5ku si potom  na seba oblečiete. Je predĺžením nielen rúk ale aj nôh a všetkých iných možných receptorov z tela. V skratke to znamená, že jej stačí trošku naznačiť čo od nej chcete, poštekliť pred zákrutou plyn, alebo v nej naopak ubrať aby ste vyviedli zadok z rovnováhy a stane sa to. MX-5 je auto, ktoré urobí presne to, čo od neho čakáte. MX-5ka ako taká, je auto poskladané účelovo, je pomerne ľahká a nie príliš rýchla. Dosť rýchla na to, aby  ste s ňou v správnych rukách dokázali držať krok s čímkoľvek. Na druhej strane nie až tak rýchla, aby ste sa jej báli. Riadenie je dosť citlivé na to, aby Vás prekvapilo a nadchlo, ale nie až tak, aby každé kýchnutie skončilo vo zvodidlách. Perfektne pevné a presné radenie, ktorého stupne sú poukladané presne do okamihu, kedy noha stihne spadnúť na medziplyn.

Mazda MX-5 má svoje nestarnúce čaro. Nie preto ako vyzerá, alebo aký silný má motor, či pekné kolesá, ale preto ako sa správa. Myslím si, že jazda na tomto aute osloví každého, kto to so šoférovaním myslí vážne. Aj vďaka takémuto puristickému prístupu ostane navždy klasikou. Niečo ako staromódne správanie alebo spôsoby, ktoré bez ohľadu na trend, nikdy nevyjdu z módy. Pre mňa je MX-5ka taký správne namiešaný longdrink. Príjemná, dať si päť alebo šesť kôl a odísť po svojich domov. Dať  ich viac by mohlo priniesť nečakaný nával nevtieravej sebaistoty, ktorú nevie každý ovládnuť.

@RWC

Lepšie raz vidieť 🙂