RetroReportáž – Renovácia Porsche 911 ST (1982)

• By Rady
• 29. mája 2016
• 4 komentáre

Týmto článkom má dnes premiéru kamarát a pomyselný vedomostný garant RetroWheels Clubu, ktorý pre nás zdokumentoval zaujímavú renováciu a úpravu modelu jednej kultovej značky,ktorej sa aj sám zúčastnil, za čo mu Ďakujem a Vám prajem príjemné čítanie.

@RWC

Tento príbeh, ktorý vám chcem porozprávať vlastne nemá začiatok. Ja som do tohto príbehu vstúpil, keď už bol rozbehnutý, všetko podstatné bolo naplánované a rozhodnuté. Skrátka prišiel som k tomu ako“slepé kura ku zrnu“.  Ale skúsim aspoň zjednodušene porozprávať od začiatku.

Porsche 911 ST bola závodná verzia 911, ktorá vznikla v roku 1970 ako pokračovateľ úspešných závodných verzií  S a TR. Malo 2.5 l motor s výkonom 270 koní a systémom dvojitého zapaľovania. Karoséria bola zbavená všetkých „zbytočností“ ako sú izolácie, koberce, popolník, odkladacia skrinka atď. Boli použité tenšie plechy na strechu, podlahy a dverné panely. Zvonku boli použité laminátové diely. Blatníky boli rozšírené aby do nich vošli 7 palcové disky vpredu a 9 palcové vzadu. Bol to vlastne predchodca veľmi vydarenej  a úspešnej Carrery 2.7 RS z roku 1972.

Začalo to kúpou jedného polorozobratého vraku bez motora a prevodovky. Bolo to Porsche 911SC r.v. asi 1982. Okrem toho, že auto bolo relatívne lacné (na pomery 911) malo ešte jednu zaujímavosť.  Karoséria bola upravená na uchytenie 6-rýchlostnej prevodovky z modelu 964. Po inšpiráciu si majiteľ zašiel na stránku firmy Singer, ktorá prerába 964 a 993 na retro vzhľad modelov zo začiatku 70-tych rokov. Tak sa rozhodol postaviť repliku 911 ST z roku 1971.  A aby to nebolo úplne jednoduché miesto pôvodného motora 3.0 sa mal implantovať motor 3.6 z modelu 964 alebo 993. Nejdem teraz rozpisovať všetky plánované zmeny, na to bude čas neskôr. Samozrejme sa začalo opravou karosérie, ktorá už mala za sebou nejaký ten „škrabanec“ a hlavne bola nahlodaná hrdzou. Najprv sa oškrabala od farby, potom celá opieskovala. Opravili sa všetky poškodené miesta a potom prišli na rad úpravy.

Rozšírenie zadných lemov, montáž ochranného rámu, napasovanie a prispôsobenie predných „plechov“, pretože komplet predok bol laminátový. Totižto sa im niekde podarilo zohnať nepoužitý laminátový predok z modelu ST, to znamená kapotu, nárazník, blatníky, zadnú kapotu. Keď sa to všetko spasovalo dokopy (klampiar sa dobre zapotil), prišiel na rad lak. Samozrejme z pôvodných odtieňov, padla voľba na sivú. Aj keď, priznám sa, mne moc tá farba zo začiatku nerezala, neskôr som jej prišiel na chuť.  Kolega, ktorý ju striekal mal čo robiť pretože auto sa gitovalo všade aj na podlahe a striekalo sa úplne celé. Potom sa začalo so skladaním. To mal na starosti belgičan, čo k nám chodil na výpomoc. Začalo sa montážou rozvodov paliva, bŕzd, elektriky. Tá bola po predchádzajúcom majiteľovi „odľahčená“  ale nik sa tým nezaoberal, to zostalo ako hlavolam mne pred oživením auta. 🙁 keďže to mal byť road car, tak muselo všetko fungovať. Ďalej poskladal prístrojovku, rozvody kúrenia, nápravy a prišiel rad na brzdy. Brzdy bola kapitola sama o sebe. Bola to kombinácia strmeňov z 964 a kotúčov z 930 Turbo. Keďže základ náprav zostal pôvodný, strmene na to nepasovali. Preto sa museli vyrábať medzikusy na upevnenie  strmeňov. A navyše, predné náboje z Turba sú širšie a kotúče nepasovali do strmeňov, vyriešila to výmena nábojov z Turba.

Na záver mi zostal hlavolam v podobe odvzdušnenia bŕzd. Relatívne jednoduchá vec, keď všetko funguje. Samozrejme, nič nemôže ísť jednoducho, brzdy sa priečili a nechceli sa dať odvzdušniť ani za svet. Nakoniec bol problém vo vadnom hlavnom valci. Vymenil som ho a všetko bolo OK. Podvozok vybratý pre toto auto bol kombinovaný. Tlmiče Bilstein,  verzia Nordschleife, predok s pôvodnými torznými tyčami a vzadu miesto torziek vinuté pružiny z 964. Samozrejme tlmiče bolo treba znovu prispôsobiť 🙁 proste nekonečný príbeh úprav a prispôsobení. Motor z 964 zostal v podstate v pôvodnom stave až na pár ok vecí. Bolo treba odmontovať servo čerpadlo aj s pohonom, dieru po pohone zablendovať. Naviac uchytenie motora je tiež iné. Ale keďže modely Porsche prechádzali evolúciou a nie revolúciou, tak montáž uchytenia z 3.0 na motor 3.6 bola relatívne jednoduchá, problémom bola akurát remenica. 964 bola veľká a 3.0 nepasovali na kľuku. 🙁 našťastie soudruzi v Amerike mali v ponuke niečo čo nám pasovalo. B-) Inak  sa na motore urobila bežná údržba a pretesnenie.  Prevodovka zostala v podstate sériová, len diferenciál som vymenil za samosvorný. Motor sme založili do auta, prispôsobili pripojenie paliva, plynu a spojky. Prišla na rad elektronika. Najprv vymyslieť ako umiestniť kabeláž, tak aby ju moc nebolo vidno a hlavne aby ju bolo možné pripojiť do auta. Existuje síce prepojovacia kabeláž, ale tá bola určená pre 911 SC a 993 a ja som mal kabeláž 964. Tá fungovala inak takže nasledovalo niekoľko hodín študovania schém a upravovania prepojovacieho medzikusu.

Všetko sa podarilo. Prišiel na rad štart motora. Samozrejme motor nechytil. 🙁 toto je vždy tá najhoršia chvíľa. Keď neviem, či som urobil chybu ja, alebo je nejaký problém s motorom.  Nastalo „pár“ hodín pátrania premeriavania, kontrolovania a hľadania problému. Diagnostika nefungovala, takže mi zostalo len pátrať. Prišiel som nakoniec na to, že vstrekovače boli zalepené.  Podarilo sa mi ich síce rozdýchať, ale majiteľ rozhodol, že pre istotu dáme nové. Po výmene vstrekov, som sa znovu pokúšal to naštartovať.  Pozitívne bolo, že motor sa začal konečne „ozývať“, ale stále sa mu nechcelo vrčať.  Chytil iba po pridaní plného plynu, čo je dosť netradičné. Aj po zohriatí šiel divne, takže znova hľadať, kde je problém. 🙁 Našťastie, problém bol len v chýbajúcej blende na sacom potrubí. Motor vrčal tak ako mal, takže prišiel čas dokončiť zvyšok auta. Čalúnenia a koberce zostali sériové, jedine dverné čalúnenia šli nové, replika z Carrery 2.7 RS. Podarilo sa zohnať aj repliku dobových sedačiek. Poslali ich aj s koľajnicami a upevňovacími konzolami. Údajne na 911 SC akurát že to nepasovalo na žiadnu zo starých 911. 😕 Samozrejme sa museli prispôsobiť ale podarilo sa a všetko sedelo tak ako malo. B-) Pri oživovaní elektriky som prišiel na to, že z kabeláže niekto vystrihal zopár dosť podstatných káblov, ako brzdové svetlá, zadnú hmlovku, tachometer a zopár ďalších. Dal som to do poriadku a auto bolo v podstate hotové a pripravené na prvý test. B-) ten dopadol celkom dobre, akurát sa trochu doladila geometria. Zostalo už len preleštiť lak a auto mohlo odísť do Belgicka. Pôvodne bolo auto určené na predaj ale majiteľ sa rozhodol že auto nepredá, ale nechá si ho vo svojej zbierke.

V Belgicku vybavili formality spojené s registráciou auta, a auto hneď išlo do Francúzska a zraz klasík. Majiteľ sa s ním z času na čas zúčastňuje podobných akcií. To bol vlastne účel, pre ktorý sa toto auto stavalo. Zúčastňovať na na zrazoch klasík a z času na čas ho prevetrať niekde na okruhu. 🙂 Teraz máme rozrobené niečo podobné, ale s motorom 3.2 a päťstupňovou prevodovkou. Ale to je zatiaľ v štádiu prípravy karosérie.

Quattrofil