Z denníka Petrolheada, alebo spomienka na zlaté staré časy, ktoré máme tak radi

• By Rady
• 15. mája 2016
• 3 komentáre

Kamarát a automobilový pacient telom i dušou spomína a uvažuje čo a ako formovalo v priebehu času náš motoristický charakter a vkus a možno tak trochu nepriamo zachytil aj pointu nášho klubu. Príjemné čítanie.

@RWC

Partička petrolheadov aneb spomienky starej matere.

Všetky osoby i události v tomto příbehu jsou zcela vymyšlené a jaká koliv podobnost s realitou je čiste náhodná.

Kde bolo, tam bolo a tam niekde medzi horami a dolami, žili švárni mládenci, ktorých veľkou záľubou boli autá a všetko čo vrčalo…

Napadlo mi tak trochu si  zaspomínať na jednu veľmi príjemnú éru môjho života. Neviem prečo, ale už od čias ako som dostal vodičák do ruky , vo mne rástla vášeň pre šoférovanie.  Postupom času sa to začalo prejavovať  tak povediac nezmyselnými jazdami, ktoré nemali jasný cieľ a dokonca ani dôvod. Išlo skôr o také bezstarostné vozenie sa vo voľnom čase a to prevažne s priateľkou.

Možno je to dané tým, že človek je tvor zvedavý a rád skúma okolie, či už bližšie alebo vzdialenejšie. No pri týchto potulkách sa mi podarilo poobjavovať  rôzne zákutia vhodné na lepšie spoznávanie  anatómie svojej spolucestujúcej 🙂 ale čo je pre tento príbeh dôležitejšie aj rôzne zabudnuté cestičky, bez takmer žiadnej premávky, ktoré mi prišli ako vhodné, na skúšanie svojho jazdeckého umu. Postupom času som prišiel na to, že bezpečnejšie je takéto hrátky skúšať v noci a to nie len preto, že zubatá vtedy spí, ale hlavne kvôli tomu, že je krásne vidieť do zatáčky prípadné svetlá oproti idúcich áut. A to dokonca ešte pred tým, ako do nej vletíte dverami napred. Ale v neposlednom rade aj preto, že bežní ľudia vtedy spia, alebo sa venujú papučovej kultúre a tým pádom je logické, že v tom istom čase sa nebudú nachádzať na tej istej ceste čo ja. Jasné, človek musí vždy rátať aj s tým , že sa oproti nemu objaví  jemu podobný blb alebo kľudne aj niekto s rozumom.

No ale vráťme sa k mojej jazdeckej vášni. Táto nočná zábava postupom času rástla a i keď veľmi pomáli, ale predsa sa začali objavovať aj ľudia s podobnými sklonmi a vášňami. Nazvime ich jednoducho „Petrolheadi“ . Ukázalo sa, že môžu byť dokonca aj užitoční a to hlavne pri vyprošťovacích prácach. No jasné! malo to aj svoje nevýhody: pred takouto jazdou je vždy dobré si natankovať a kúpiť si niaky proviant na cestu. A presne tu sa zase vaši spoločníci stávajú nevýhodou, a to v momente keď zastavíte, aby ste si pokecali a vymenili svoje pocity z jazdy. Pekne nenápadne Vám vyžerú všetku vašu sladkú odmenu.  No samozrejme po tom čo ich ako dobrý kamarát ponúknete. A ako si  tak čas išiel, ukázalo sa, že aj spolujazdec  je výhodnejší ako spolujazdkyňa. A to preto, že disponuje väčšou tlačnou silou. A hlavne nebudeme si tu nič nalhávať , s kámošmi je predsa vždy väčšia sranda. A tu sa dostávame do bodu, keď už nás bolo viacej. Tu by sme mohli aplikovať ľudovú múdrosť: viac hláv rovná sa viac rozumu.

Je Vám asi jasné, že v tomto prípade to bolo skôr naopak a ako to mi chlapi máme vo zvyku išlo skôr o to kto bude rýchlejší, alebo skôr o to kto elegantnejším spôsobom vyletí z cesty. Len spomeniem, že stále išlo o zábavu a nie o žiadne preteky, dokonca sa ukázalo, že zábavnejšie ako jazda samotná je ono už spomínané vyťahovanie áut zo škarpy. Keďže nám  samozrejme bolo jasné aké sú riziká poškodenia techniky, tak sme všetci volili cenovo dostupnejšie modeli, ktoré dajme tomu už aj v tej dobe boli youngtimermi. Jasné, že nikto nesadal do auta s tým, že ho ide rozbiť. No jednoducho musel rátať aj s tým rizikom.A  práve tu sa mi zrodila v hlave myšlienka: postaviť si auto na to uspôsobené. No nazvime to skôr niečo ako závodný špeciál. Krásou tej doby bolo totiž to, že nebola v platnosti vyhláška, ktorá by umožňovala pokutovať technický stav. A ďalším faktom bolo aj to, že na cestách vtedy nebolo zriadených toľko mobilných kontrolných checkpointov ako je tomu dnes.

Dlho mi v hlave ani nemuselo vŕtať, čo to bude za auto a keďže som trpel a stále trpím vášňou k istej značke, tak padla voľba na  BMW E30. Zohnal som teda karosériu kupé a všetko z nej vyhádzal, vyvaril ,na novo nastriekal ,opatril bezpečnostným rámom, naswapoval do nej  dvaapólku, okná vymenil za makrolóny, dal dve sparco sedadlá s poriadnymi pásmi, nechal pozvárať bezpečnostnú nádrž a celé som to okorenil samosvorom. Len pre zaujímavosť váha bola cca 1100 kilo aj s náplňami.A  ak niekto sedel v niečom podobnom, iste si vie predstaviť ten skvelý pocit, keď sedíte uprostred niečoho , v čom Vás nechráni len plech hrúbky plechovky od piva, ale poriadny bezpečnostný rám s výztužami zameranými práve na bočný náraz. Ale aby som tu zbytočne nerozpisoval moje auto, ktorému kľudne môžem vytvoriť inú vlastnú story.Tak v krátkosti spomeniem aj autá mojich spolupacientov. Azda najväčší a svojím spôsobom aj najodvážnejší bol kámoš jazdiaci na škode „130RS“ Poviem Vám, z toho auta išiel strach už po usadnutí do sedadla a to sa ešte ani nemuselo pohybovať. Tento chalanisko bol skutoční purista. Teraz sa nezľaknite neumrel v onej Škode, ale po tom čo sa na čisto časom rozsypala, zrejme dospel a zabudol na túto vášeň k jazdeniu. Alebo sa skôr poddal bežnému stereotypu.  Ale tu sa príbeh dozaista nekončí.

Ďalším parťákom bol a do dnes mi je veľkou technickou oporou kámoš, ktorý skôr holdoval štvorkolkám ako zadohrabom. Po niakych evolúciách dospel k tomu, že vhodné náčinie na zimné vystrájanie by mohlo byť staré Quattro. A tu sa trochu pozastavím  a opíšem výhody spomínaného Quattra. Zrejme každému je asi jasné, aký je rozdiel v prejazde zákrutou na zadohrabe a aké to je na aute s pohonom štyroch kolies, a tu konkrétne na Quattre. A preto to tu rozoberať nebudem.Mňa skôr zaujala iná výhoda toho to pohonu.A to tá vyprošťovacia. Keďže, ako sa hovorí s jedlom rastie chuť. A presne tak tomu bolo aj v tomto prípade. A v praxi to vyzeralo asi niako takto: čím viac jazdíte, tým viac túžite po väčšej rýchlosti, po väčšom uhle, po krajšom prejazde a hlavne po poriadnom nájazde do zákruty.

A keďže techniku som mal k tomu presne uspôsobenú, tak som sa ju aj snažil využívať naplno. “ sediac pripútaný v škrupinách  v  blízkej spoločnosti spletenca bezšvových rúr, omámený presakujúcim benzínom s bezpečnostnej nádrže a priudený výfukovými plynmi, ktoré sa vplyvom nefungujúcej aerodynamiky naspäť vracali do kokpitu, ktorý bol holý bosí, bez akých koľvek tesnení (z jasného dôvodu ušetriť aj jediný gram celkovej hmotnosti) som sa rútil na trojke vytočenej až k obmedzovaču stúpajúc dlhšou rovinkou do kopca, na ktorej konci bola moja vysnívaná zákruta, ktorá sa dala krásne prejsť celá bokom na vytočenej dvojke, no ten pocit nebol z ďaleký taký uspokojivý ako by som si prestavoval.  A tak, rútiac sa na o stupeň väčšom prevodovom stupni , zaliaty adrenalínom, a so spolujazdcom  ktorý sa už asi najskôr videl v blízkom lesnom poraste. Som miesto brzdenia urobil tzv. „škandinávsky švih“ a už dobrých tridsať metrov pred začiatkom zákruty som sa do nej rútil bokom v uhle, ktorý dával môjmu mozgu jasné znamenie, že som sa najskôr zbláznil. Ťažko sa opisuje ten pocit , ktorý som vtedy prežíval. Tá rýchlosť, ten uhol a baworák napasovaný nárazníkmi medzi mantinelmi letiac bokom v pred. A pravdu povediac  , nech bola moja priateľka vtedy akokoľvek krásna, tak toto vzrušenie  bolo také silné, že v tom momente by som na ňu ani len nespomenul. Samozrejme bolo to preto tak silné, pretože sa jednalo o posúvanie hraníc, ktoré som mal do vtedy v hlave zafixované. A keďže to bolo ďaleko za bežný limit, bolo preto normálne, že jeden z troch pokusov skončil neplánovaným výletom mimo trať. A presne v tomto momente si uvedomíte, aké je perfektné mať kamaráta, ktorý Vás hundrajúc (neraz vytiahnutý v noci z domu, dokonca raz aj s pridretým motorom) príde vytiahnuť zo škarpy so svojim quatrom.

Tu sa patrí pozastaviť aj nad odolnosťou áut z osemdesiatych rokov. Aj napriek tomu, že oproti dnešným autám boli o veľa ľahšie a  z toho je aj logické, že by mali byť preto aj  náchylnejšie na rozbitie. Tak to bolo práve naopak. Plechové predné čelá pokiaľ sa pri náraze o snehový mantinel zohli, tak sa jednoducho naspäť aj narovnali a nárazníkom vďaka ich robustnosti sa len zriedka, kedy niečo prihodilo. Preto výlety mimo trať, boli skôr zábavné ako obmedzujúce.

A ako si tak čas postupne plynul a naša komunita pomáličky rástla, jedného večera sa k nám pridal aj jeden nadšenec, ktorého zápal k jazdeným autám,bol tak veľký, s akým som sa do tej doby ešte ani nestretol. A  netrvalo veru dlho a vytvorilo sa medzi nami silné priateľstvo vybudované na základe našej spoločnej záľuby. V istom momente  nás  však ale napadlo, aby sme sedadlo šoféra vymenili za sedadlo spolujazdca a vyskúšali si tak pocity našich priateľov a vžili sa do role človeka, ktorý sa len bezmocne rúti dverami napred hladiac na rôzne nástrahy lemujúce vozovku. No my skôr namiesto strachu sme skúmali jazdný štýl a odlišné jazdné vlastnosti  našich rôznorodých áut. A tu v roli spolujazdca sediac vo vyžitom Quattre som zažil nájazd, o akom som do tej doby zo zadokolkou ani len nesníval. Samozrejme keďže sme všetci hlavne skúšali, tak aj úspešnosť bola tomu obdobná.Ale ako som už spomínal nikto si z toho až tak ťažkú hlavu nerobil.

 No a ako to už býva zvykom toto obdobie netrvalo večne.

A už neviem presne ako, ale pravdepodobne to má za následok opätovné zavedenie vyhlášky, ktorá sa týkala  technického stavu a jej následné kontrolovanie, tak som znechutený  a v obavách o môj rodný list, moju vlastnoručne postavenú nočnú plechovú spoločníčku radšej predal ďalej do sveta. Skončila tu síce jedna veľmi pekná éra v mojom živote, ale neskončila tu rozhodne moja záľuba. A aj keď je doba už iná, stále sú miesta, kde sa dá aj dnes ničím nerušene takto špecificky relaxovať, hoc aj na  obyčajnom aute a v inom merítku.

Možno si kladiete otázku, čo je to za príbeh  a aký to má súvis s týmto „klubom“ resp. komunitou? Presnú odpoveď sa nedozviete, ale možno budete tušiť, že by tu predsa len mohla byť istá podobnosť …

Záver:  Táto spomienka resp. príbeh, ktorý sa v nej odohrával, by nemala navádzať na niečo podobné ale chel som skôr poukázať na spojenie rovnako zapálených šialencov a milovníkov jazdenia. A pokiaľ by to predsa len v niekom vyvolalo vlnu negatívnych reakcií. Vôbec to nevadí. Zrejme ste len zablúdili a ocitli ste sa nesprávnej stránke. Pre zlé jazyky len spomeniem, že počas tejto éry nedošlo a to nikdy na škodách na zdraví ani zvierat a tak aj ľudí, možno len na našom majetku.

Dúfam, že Vám pri čítaní nezdreveneli nohy, ako sa to stáva mne, keď ničím nerušiac hltám do seba niekoľko stranové články  z motoristických magazínov alebo čumiac do tabletu na obrázky a videá rôznych plechových šialenstiev, keď po dočítaní mám problém stať  z „trónu“ a odkulhať sa do postele.

Sidetohell