Váš názor: Opel Calibra budúca klasika?
- By Rady
- 9. apríla 2016
- No Comments
Dnes po dlhšej dobe prinášame článok z Vašich radov, môj dobrý kamarát „sidetohell“ spomína na staré zlaté časy, keď bol ešte mladý a pekný, dnes už je iba mladý a zamýšľa sa nad tým, prečo si nikdy Calibru nekúpil a či sa z nej za uplynulé roky nestala klasika. Nech sa páči, prajem príjemné čítanie.
Opel Calibra „vlhký“ sen teenegera
Ako každý teeneger majúc mozog omámený benzínovými výparmi, som aj ja sníval o autách, ktoré by som chcel vlastniť. Nebudem tu rozpisovať tie nereálne sny, keď si predstavujete, že prídete na sídlisko na Lamborghini (v tej dobe Countach alebo Diablo) resp. na Testarosse. A dievčatá z celej ulice sa budú biť o to, ktorá bude môcť nastúpiť prvá. Alebo sen, v ktorom by hrala hlavnú úlohu herečka z pobrežnej hliadky s „naturálnym“ poprsím. Tak isto tu nebudem rozpisovať sny, ktoré boli zjavne silnejšie a podarilo sa mi ich naplniť.
Pokúsim sa Vám opísať môj celkom reálny, no napriek tomu nesplnený sen. Vyrastal som v dobe, keď BMW E36 bolo aktuálnym modelom trojkovej rady, v dobe, kedy slovenský hip – hop ešte neznel z ozvučníc subwooferov. V dobe, keď sa majitelia upravených áut ešte zvykli zdraviť bliknutím a s legislatívou týkajúcou sa úprav si nikto vtedy hlavu nelámal.
Samému mi je divné ako som sa dostal práve ku Calibre. Nikdy som totiž nebol dákym obdivovateľom ale ani odporcom značky Opel. I keď sa mi niektoré modely ako Opel GT, alebo aj Kadet a Astra GSI celkom páčili, napriek tomu som po nich vôbec netúžil.
Možno je to tým, že v meste v ktorom som vyrastal, brázdili v tej dobe ulice dve červené Calibri a asi aj preto sa mi dostali do povedomia práve krivky tohto športového modelu. Na tú dobu a dovolím si tvrdiť, že aj do dnes, nadčasová karoséria stvárňujúca tú správnu siluetu coupé. Pravdu povediac, vtedy ma ani nijako nezaujímalo, ako sa skutočne správa na ceste. Nemal by som to ani s čím porovnať, keďže vodičák bol ešte v nedohľadne. Podstatné vtedy bolo pre mňa to, ako vyzerá a parametre, ktoré udával výrobca.
Mimochodom patrilo by sa ich aspoň okrajovo spomenúť. Calibra sa vyrábala v 90-tych rokoch tuším od deväťdesiateho do deväťdesiateho siedmeho roku. V rôznych motorických verziách, Štandard bol 2,0 liter s osem ventilovou technikou a výkonom 116 koní (kód motora c
20ne) Potom nasledoval takisto 2,0 liter ale so 16 ventilovou technikou v dvoch výkonových variantách 150 (c20xev) a 136 koní (c20xe). Pričom ten silnejší bol skoršieho dáta výroby a zrejme aj najrozšírenejší. Slabšia verzia vznikla pravdepodobne montážou katalizátoru, alebo inej eco srandičky. Zaujímavejším náradím bola šesť valcová verzia s obsahom 2,5 l (c25xe) s výkonom 170 koní. Otázne je, či pri tomto motore auto netrpelo syndrómom ťažkého predku.
No a najvýkonnejšou a samozrejme aj mojou vysnívanou verziou bol preplňovaný 2,0 liter (c20let) s pohonom všetkých kolies a výkon 204 koní označovaný ako Calibra 4×4 Turbo s maximálnou rýchlosťou dosahujúcou 250 km/h a zrýchlením pod 7 sekúnd. Zámerne tu spomínam kone, lebo ich je rozhodne viac ako kilowatov a kedže sa v tomto prípade jedná o výkon auta a nie váhu priateľky, tak väčšie číslo znie určite lákavejšie 🙂
Čo je zaujímavé a možno ma to trochu aj mrzí, je fakt, 
že Calibru som vlastne nikdy poriadne nešoféroval. I keď jej kvality sa potvrdili v neskorších naháňačkách s kamarátmi, ktorí boli podobného zanietenia do rýchlych áut. (Samozrejme všetko sa to odohrávalo na uzavretých cestách a nemeckých diaľniciach :)) akoby ináč.) O jej kvalitách nepochybne svedčí aj fakt, že spomínaný kámoš bol bazárnik a k autám mal aj taký prístup. Nerobilo mu problém podradiť tak, že ručička rovno narazila do obmedzovača. Do dnes mám v pamäti hojdajúcu hlavu plyšového psa, ktorého mal nalepeného na prístrojovej doske. Možno to pokyvovanie hlavou bolo práve prízvučné jeho jazdnému štýlu :).
Postupom času toto auto pomaly ale isto mizne z našich ciest. Vŕta mi v hlave prečo ceny základných verzií klesli, až tak nízko, že by ste si za podobnú sumu ani slušnejší bicykel nekúpili, pri čom je problém vôbec nájsť nejakú v sériovom stave. Možno je to tým, že auto pochádza z obdobia 90. rokov, keď bol tuning veľmi populárny. A veľa majiteľov s potrebou líšiť sa, z nej urobila rôzne kreácie, ktoré ju postupom času, či už dôstojným alebo už menej dôstojným spôsobom, zniesli zo sveta. A viac menej v posledných rokoch na cestách bolo vidno skôr takéto paškvíli pripomínajúce tuzing.
Aby som nevyznel ako odporca úprav, práve naopak, úpravy sú svojím spôsobom mojim životným štýlom, ale v trochu inom prevedení. Ale práve v tej dobe, keď toto auto bolo mojim snom a veľa nechýbalo k tomu, že na pokladničke by bol onen nápis Calibra. Som aj ja túžil po upravenej verzii od Riegera. Avšak nie až takej ako bola legendárna úprava Catano. Rozšírená o dobrého pol metra s diskami kolies rozmerov 13×15 palcov. Nad ktorej zmyslom sa dnes už asi len pousmejeme. No ale aj napriek tomu, tento obraz bezpochyby navždy ostane v mojej pamäti. Spomeniem, že Calibra mala svojho nasledovníka Astru G coupe, ktorá ale rozhodne už vôbec nepatrila medzi moje sny.
Možno si kladiete otázku, prečo som napísal práve o nesplnenom sne, no možno práve preto, že ostal nesplnený. Lebo sen je krásny len vtedy, (mám na mysli ten automobilový) pokiaľ sa napĺňa, ale ako náhle sa naplní, časom zovšednie a prestane byť vzácny (aspoň pocitovo, teda v mojom prípade). Ale napísal som o Calibre aj preto, že v mojom pohľade je to zatiaľ nedocenená klasika a kto vie, či vôbec niekedy klasikou bude. Pri čom sa jedná o auto ktoré vo svojej dobe bolo auto s najaerodynamickejšou karosériou medzi produkčnými autami.
#sidetohell#
Súhlasím s tvrdením, že Calibra má potenciál stať sa obľúbeným youngtimerom, má na to určité predpoklady. Príťažlivý dizajn, širokú škálu motorov, pár špeciálnych edícií a zatiaľ ešte stále celkom dostupnú cenu. Jednotlivé edície sa odlišovali najmä farbou a výbavou, ale sú aj také, ktoré majú spomienkovú hodnotu a to Cliff Motorsport Editon postavená na počesť 470 koňovému DTM špeciálu, 1995 Keke Rosberg Edition (DTM jazdec) a nakoniec, na oslavu víťazstva Manuela Reutera s Calibrou v DTM – 1996 DTM Edition. A aj keď ja som skôr zástancom pravoverných kupéčiek od Oplu, ako sú napríklad Commodore Coupé, Ascona Coupé, Admiral Coupé, Manta a i., myslím si, že nenáročná Calibra v peknom stave bude príjemným spoločníkom či už na víkendy, na zrazy, alebo aj na každý deň.
@RWC
Užitočné odkazy:
Copyright © 2024
Pridaj komentár